V septembri roku 2017 sme sa spoločne s košikárom Petrom Jurigom vybrali na skusy do francúzskeho košikárskeho strediska Fayl-Billot, ktoré leží v regióne Grand Est v severovýchodnej časti Francúzska, zloženom z oblastí Alsasko, Lotrinsko a Champagne-Ardenne. Už vyše sto rokov tu funguje národná škola košikárstva a vrbárstva. V súčasnosti ponúka kurzy od krátkodobých (v trvaní od týždňa do mesiaca) pre záujemcov z radov širokej verejnosti až po ročné rekvalifikačné, na ktoré sa môžu prihlásiť adepti z radov nezamestnaných, ale i zamestnaných, ktorí sa chcú rekvalifikovať, a náklady môžu mať preplatené z úradu práce, resp. zo sociálnej poisťovne.
Mestečko Fayl-Billot so sotva 1 500 obyvateľmi má však ešte staršiu tradíciu košikárstva, datovanú koncom 18. storočia. Strategicky je dobre položené na ceste I. triedy, ktorá spája Nemecko s juhom Francúzska. O turistov, ktorí ho navštevujú cielene kvôli košikárstvu aj dnes, teda nemá núdzu. Tomu zodpovedá aj počet košikárskych obchodov, ktorých je v samotnom Fayl-Billot päť a popritom mnohé ďalšie v okolitých dedinkách, keďže košikárska tradícia tu bola a aj dnes je záležitosťou širšieho geografického okruhu.
Na počiatku našej cesty do tohto strediska bola komunikácia s košikárskym majstrom Jánom Zemanom v polovici roka 2016, ktorý nás upozornil na existenciu francúzskej košikárskej školy. Keď sme sa dostali do problematiky hlbšie, zistili sme, že návšteva košikárskeho strediska Fayl-Billot, v ktorom popri škole pracuje už dvadsať rokov aj Asociácia na podporu a rozvoj košikárstva, by mohla byť pre nás inšpirujúca aj pri rozvoji košikárstva na Slovensku.
Našou hlavnou sprievodkyňou počas pobytu vo Fayl-Billot bola slečna Camille Vermot, projektová manažérka Asociácie na podporu a rozvoj košikárstva. Túto ustanovizeň zriadilo roku 1998 združenie 34 obcí Vannerie-Amance, do ktorého patrí aj mestečko Fayl-Billot. Predstavitelia združenia vtedy uznali za vhodné podporiť toto svoje staré regionálne špecifikum práve takouto formou zdynamizovania činnosti. Dôvodom určite bolo aj vyľudňovanie oblasti, keď v posledných desaťročiach badať vo Francúzsku v oblastiach mimo centra masívny odliv obyvateľov do veľkých miest – cielená podpora starého remesla mohla byť tak impulzom na oživenie celého priestoru.
Asociácii sa spočiatku darilo spájať košikárov, potom však prišlo obdobie regresu. V posledných troch rokoch, ako asociácii predsedá poslanec združenia Vannerie-Amance štyridsiatnik William Jophrain, však opätovne napreduje, čo vidieť aj na projektoch, ktoré asociácia v súčasnosti manažuje. Prezident a projektová manažérka sú dvaja výkonní členovia (ktorí sa, mimochodom, nevenujú košikárstvu remeselne) a popri nich má asociácia ďalších 21 členov z radov košikárov, predovšetkým miestnych, ale aj z iných kútov Francúzska. Výkonný výbor asociácie je tvorený prezidentom, projektovou manažérkou a ôsmimi košikármi. Stretávajú sa viackrát do roka a premýšľajú nad konkrétnymi možnosťami rozvoja a podpory košikárstva. Svoje nápady následne predkladajú vyššiemu výboru, ktorého členmi sú aj desiati politickí predstavitelia združenia obcí Vannerie-Amance a regionálnej samosprávy. Raz ročne je potom činnosť asociácie hodnotená v rámci veľkého odpočtu, kde sa rozhoduje, aká bude podpora na ďalšie jej aktivity.
Úlohou prezidenta asociácie je komunikovať potrebu košikárstva smerom k ľuďom, ktorí disponujú peniazmi a mocou, aby bola zabezpečená finančná udržateľnosť plánovaných krokov. Projektová manažérka sa venuje praktickej realizácii naplánovaných krokov od vypracúvania projektov cez komunikáciu so zainteresovanými ľuďmi z radov košikárov či dizajnérov až po komunikovanie výsledkov smerom k verejnosti.
Spomínané súčasné oživenie činnosti asociácie má pôvod v modernizácii obsahu košikárskych aktivít. Predstavitelia asociácie sa spoločne s košikármi, ktorí sú jej členmi, rozhodli dať košikárstvu nový smer a nejsť len cestou tradičných košíkov. Asociácia im v tom pomáha predovšetkým propagáciou košikárstva smerom k verejnosti cez webovú stránku https://www.comite-vannerie.fr/, ktorá bola spustená práve v septembri tohto roku. Košikárom popri ich osobných profiloch zabezpečuje aj konkrétnu prácu v prípade, že asociáciu oslovia subjekty či jednotlivci s požiadavkou na košikárske práce. Takisto angažuje košikárov do väčších projektov, na ktorých momentálne pracuje. Konkrétne ide o rekonštrukciu hlavnej budovy košikárskej školy (mala by byť ukončená roku 2019) a modernizáciu Domu košikárstva – súčasná výstava košikárstva z celého sveta, sa rozšíri aj o priestory na tvorivé dielne pre školy a verejnosť, ako aj o kreatívne centrum, kde sa budú stretávať profesionálni košikári a dizajnéri. V rámci modernizácie košikárstva pretláča asociácia košikárstvo aj do exteriérov miest, niekedy ako platenú zákazku (napr. zhotovovanie rôznych objektov pre mestá, cez ktoré prechádzajú cyklistické preteky Tour de France), inokedy zas zdarma v rámci propagácie košikárstva zastrešeného asociáciou (expozície košikárskych objektov na turisticky frekventovaných miestach veľkých miest). Ísť dnes totiž cestou tradičného košikárstva so sériovou výrobou produktov nie je pri konkurencii z iných krajín, kde sú ceny košíkov podstatne nižšie, mysliteľné – na tom sa zhodli všetci aktéri v regióne a tomu prispôsobujú aj svoje kroky.
Error
Joomla Gallery makes it better. Balbooa.com
Popri asociácii funguje vo Fayl-Billot nepretržite už viac ako sto rokov aj Národná škola vŕbarstva a košikárstva, ktorá je súčasťou miestnej strednej odbornej školy záhradníctva a krajinárstva. Patrí k dvom košikárskym školám, ktoré dnes v Európe fungujú. Mali sme možnosť navštíviť školské dielne, v ktorých sa uskutočňuje krátkodobá i dlhodobá výučba košikárstva, ako aj exteriéry, kde sa na ploche 1,5 hektára pestujú rôzne odrody vŕby. Ročné štúdium sa uskutočňuje v dvoch dielňach vo forme už spomínaného rekvalifikačného kurzu pre maximálne dvadsať frekventantov. Tento školský rok bol kurz naplnený maximálne. O ich potreby sa starajú šiesti zamestnanci – riaditeľka, traja majstri košikári a dve organizačné sily.
Frekventanti, ktorí študujú v škole rok, sú rozdelení do dvoch skupín po desať a počas desiatich mesiacov musia upliesť sedem základných druhov košíkov, z každého druhu po desať kusov. Rokmi sa škole osvedčilo, že zvládnutie technológie výroby základných druhov košíkov frekventantov najlepšie pripraví na samostatné pletenie. S dobrým ovládaním základov totiž akosi prirodzene príde aj dizajn. Popritom sa študenti počas školského roka oboznámia aj so záhradnou košikárskou architektúrou a s pestovaním prútia v prútnikoch. Ich záverečná práca, ohodnotená výstupným diplomom, sa posudzuje na základe ich schopnosti kvalitne upliesť košík v určenom časovom limite.
Zaujímavosťou je, že frekventanti, ktorí prichádzajú zo všetkých kútov Francúzska, majú po skončení školy možnosť usadiť sa vo Fayl-Billot a jeho okolí. Tento ich krok je honorovaný motivačným príspevkom 4 000 eur na tri roky (2 000 prvý rok, 1 400 druhý, 600 tretí) a možnosťou bezplatne sa zdokonaľovať počas týchto troch rokov u miestnych košikárskych majstrov. Aj tí si totiž prešli týmto systémom vzájomnej pomoci (ešte v časoch, keď štúdium v košikárskej škole bolo aj štvorročné), a preto sú dnes ochotní deliť sa týmto spôsobom o svoje profesijné poznatky.
Popri činnosti Asociácie na podporu a rozvoj košikárstva a samotnej školy pomáha udržiavať a rozvíjať remeslo v tejto tradičnej košikárskej oblasti Francúzska (a propos, dnes sú takéto oblasti vo Francúzsku už len dve – druhá je vo Villaines-les-Rochers na stredozápade v regióne Centre-Val de Loire) aj ekologickosť, ručnosť a miestnosť výroby. Tieto kvality sa stávajú cenené v posledných rokoch aj u nás, ako opozitá spotrebného, priemyselne vyrábaného a globalizovaného. Aj preto si myslím, že podobný model, ktorý funguje vo Francúzsku, by bolo možné rozbehnúť za priaznivých podmienok aj na Slovensku. Aj pre nás je dôležité vymedzovanie sa voči prílevu lacných a nekvalitných vecí z iných krajín, ktorých rozmach má za následok popri inom aj potláčanie pôvodných remesiel a domáckych výrob.
Z ďalších inšpirujúcich vecí, ktoré sme mali možnosť počas našej pracovnej cesty vidieť, treba spomenúť združenie šiestich košikárov, členov asociácie, ktorí sa zoskupili s cieľom spoločne prevádzkovať košikársky obchod a propagovať cez jeho činnosť remeslo i svoje výrobky. Obchod funguje sedem dní v týždni a každý deň má „službu“ v ňom iný košikár, ktorý popri komunikácii so zákazníkmi pracuje aj na vlastných výrobkoch, čím zároveň predvádza košikársku výrobu. Viacerí miestni košikári majú okrem odbytu vo Fayl-Billot kontakty aj na zahraničie, ich dobré meno sa šíri vďaka kvalite ich práce, ale aj za pomoci košikárskej asociácie a webovej stránky, ktorú prevádzkuje.
Cesta spájania košikárov, podpory dizajnovania výrobkov a ich odbytu, iniciovania ďalšieho vzdelávania je podľa mňa schodná aj pre nás. Potrebné je hľadať ľudské a finančné zastrešenie takýchto snažení. Ak spojíme sily, dokázať by sme mohli mnoho.