Ján Zeman z Durcovej Doliny pri Starej Turej, krásnej kopaničiarskej osady, sa dnes košikárstvu ako dôchodca venuje naplno. Denne aj dvanásť, štrnásť hodín, až niekedy uvažuje o založení odborov – osem hodín a dosť! To by však nemohol milovať čarovný svet pletenia tak, ako ho miluje.
S košikárstvom začal roku 1992. Dôvod bol prozaický – kúpa kravy, ktorej bolo treba kôš na sečku. Kolega železničiar mu jeden hneď skraja roka na Troch kráľov uplietol, teda nechal ho, aby si ho pod jeho dohľadom uplietol on sám, a tento zážitok si Jána Zemana podmanil. Začal vyhľadávať košikárov, rozhliadať sa po múzeách, zháňať informácie v knižniciach (v tých časoch nebol ešte internet), skúšať pliesť a v krátkom čase sa prepracoval k veľkej vedomostnej i praktickej košikárskej zručnosti. Dodnes si ju cibrí na mnohých regionálnych i celoštátnych podujatiach a tvorivých stretnutiach, na ktorých je nielen účastníkom, ale aj ich dušou. V duchu svojho naturelu sa od počiatku angažuje aj v činnosti nášho združenia – nezištne a aktívne, bez neho by naše snahy neboli naplnené.
Otec Jozefa Boďu plietol z vŕbového prútia v Dubovom v Turci štvorcové zemiakové koše a oválne filfasy na predaj už ako malý chlapec, keď pásaval kravy. Neskôr pracoval v strojárňach v Martine ako zvárač, no výrobe košov ostal počas zimy verný celý život. A hoci Jozef Boďa ako stredoškolák ani vysokoškolák o košikárstvo záujem nejavil (občas pomohol otcovi nanajvýš odniesť prúty), otcov príklad ho ku košom – hoci nie k takým, aké vyrábal on – nakoniec predsa len priviedol.
V trnavskom paneláku, kde s manželkou žije podnes, sa tesne pred štyridsiatkou na roztiahnutom gauči v obývačke pustil do skúšania košov s okrúhlym dnom a do opletania demižónov. Samozrejme, že priestor obývačky nebol na aktívnu košikársku činnosť z dlhodobého hľadiska vhodný, aj preto sa postupne presunul do spoločnej chodby panelákového domu a neskôr do pivnice. No keďže ani tam mu ľudia zo susedstva neposkytli vytúžený pokoj na tvorbu, nakoniec sa rozhodol postaviť si vlastnú dielničku pri rodinnej chalupe v obci Čechy v novozámockom okrese. Tá mu slúži dodnes, na povale dokonca aj ako priestor na sušenie a úschovu materiálu.
Skúsenosťami, ktoré som nazbieral, môžem pomôcť i Vám
- na mojich kurzoch si už ľudia uplietli viac ako 480 výrobkov
- záujemcom som dodal desiatky tisíc odrezkov na výsadbu ich prútnikov
- predal som už viac ako 2 000 kníh KOŠIKÁRSTVO – premeny vŕbového prútia
- pomáham ľuďom všetkými spôsobmi, aby zvládli svoje košikárske začiatky
Na začiatku ma motivovala túžba upliesť si čo by som si zmyslel – niečo pekné, vlastné, z dostupného prírodného materiálu. Začínal som hľadaním prútia okolo Váhu, ciest, v prírode… Potom som si i sám začal prútie pestovať, učil som sa pliesť z čoho sa dalo – návodov nebolo veľa. Hľadal som a navštevoval košikárov, zbieral ich skúsenosti, plietol som a neskôr, keď ľudia prejavili záujem, som začal pletenie aj učiť.