Svetový festival prútia a košikárstva je výnimočné podujatie, ktoré sa koná raz za štyri roky. Zúčastňujú sa ho košikári zo všetkých svetadielov, tento rok z 59 krajín sveta. Naše združenie poskytlo svojim členom a priaznivcom po roku 2019 znovu možnosť navštíviť ho. Tentoraz sme v duchu témy festivalu Košikárska tradícia a moderna oslovili na účasť popri košikároch aj dizajnérov. Dlhodobou snahou nášho združenia je modernizovať obraz o košikárstve. Na základe skúseností, ktoré sme od roku 2018 na tomto poli získali, vidíme, že košikárstvo vo svete je na vzostupe a jeho vyjadrovacie prostriedky čoraz viac využíva aj mladá generácia tvorcov. Aj preto sa v našich projektoch snažíme prepájať košikárov s dizajnérmi a so študentmi dizajnu. Jednak aby sme remeselníkom ponúkli iné pohľady na košikársku tvorbu a jednak aby sme dizajnérom priblížili rôzne košikárske materiály a techniky.
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. 
Pozvanie prijali Tibor Uhrín z Katedry dizajnu TU v Košiciach, Iveta Miháliková z odboru Textilný dizajn na ŠUP J. Vydru v Bratislave a Barbora Brčiaková, študentka sochy na Akadémii umení vo Vroclavi. So všetkými tromi sme už spolupracovali na predošlých projektoch, aj preto sme radi, že mohli na vlastné oči posúdiť pestrosť výrazových prostriedkov súčasného košikárstva.
Viacerí svetoví košikári prítomní v Poznani sa remeslom živia – popri samotnej výrobe aj usporadúvaním kurzov pre verejnosť či organizovaním výstav vlastnej tvorby. Na Slovensku sa stále boríme s dedičstvom socializmu, ktorý de facto zničil súkromné podnikanie. Prežiť dnes prácou vlastných rúk v oblasti tradičného remesla či dizajnu, ktorý z remesla vychádza, sa darí minimu ľudí. Spomedzi košikárov, ktorí boli s nami v Poznani, sú profesionálnymi košikármi Peter Spáčil z Hlohovca a Dana Ptáčková z Morkovíc-Slížan. Ostatní sa venujú košikárstvu ako záľube buď na dôchodku, alebo popri zamestnaní. Konkurovať klasickými výrobkami košikárskej veľkovýrobe z Ázie či ponúkať slovenskému zákazníkovi cenovo drahšie produkty je dnes totiž na Slovensku zložité.
Aj preto možnosť detailne vidieť v Poznani prácu profesionálnych košikárov a porozprávať sa s nimi o ich prístupe k tvorbe bola pre nás všetkých prínosná. Naše košikárstvo reprezentovali v súťaži štyria košikári. Uspela Dana Ptáčková, ktorá v súťaži v pletení naživo získala 2. miesto v kategórii Kôš, Miroslav Mareček z Vrboviec, ktorý v súťaži vopred zaslaných prác získal 3. miesto v kategórii Galantéria, a Peter Beňo, ktorý získal čestné uznanie v kategórii Tradičná dekoratívna forma. V kategórii Kôš sa do súťaže zapojil taktiež Jozef Boďa, ktorý vyplietol misu z netradičného materiálu – skorocelu. Súťaž v pletení naživo sa odohrávala v piatok a sobotu. V nedeľu bol priestor na tvorivé dielne, v rámci ktorých ponúkli verejnosti tvorivé dielne na rôzne témy aj ďalší členovia našej výpravy.
Oproti predošlému ročníku sa festival z parku v mestečku Nowy Tomyśl presunul na medzinárodné výstavisko v krajskom meste Poznaň. Tento krok pritiahol na festival viac návštevníkov spomedzi laickej verejnosti a v spoločnom otvorenom priestore lepšie spojil aj samotných košikárov. Naša výprava predstavila svetu popri práci súťažiacich aj výstavu slovenského košikárstva. Pozostávala jednak zo zbierkových predmetov z Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave (ktoré vznikali v rokoch 1950 – 1989 v spolupráci výrobcov a výtvarníkov ÚĽUV-u) a jednak zo súčasných výrobkov členov Združenia košikárov Slovenska. Sprievodné texty v angličtine doplnili celkový obraz o našom košikárstve po roku 1945.
S veľkým úspechom sa stretol prototyp elektrického stroja na hobľovanie lubkov. Jeho autorom je Emil Horečný, povolaním strojár. Záujem o kúpu stroja prejavili najmä košikári z odbornej školy v nemeckom Lichtenfelse a alžírski košikárski majstri (v tejto krajine pletie z prútia viac ako tisíc ľudí). Ocenili predovšetkým čistotu rezu pri vysokej rýchlosti hobľovania, čo by uľahčilo prácu predovšetkým profesionálom. Cena stroja bude známa po certifikácii.
Prínosné boli stretnutia s partnermi zo zahraničných inštitúcií. S viacerými sme sa dohodli na ďalšej spolupráci – predstaviteľky švédskej organizácie Hemslöjden napísali do časopisu Remeslo, umenie, dizajn článok o svojom projekte Korgen lyfter, pre ktorý sme zas my nahrali podcast o Roku prírodných pletív v ÚĽUV-e (https://www.youtube.com/watch?v=iS5U-fwtiNU&t=2s). Podobne otvorená je spolupráca s aktívnym poľským združením Serfenta. Predstavitelia Centra európskej košikárskej kultúry z nemeckého Lichtenfelsu prejavili záujem prezentovať výstavu slovenského košikárstva na budúcoročnom Korbmarkte, najväčšom európskom košikárskom podujatí. Otvorená bude 13. septembra a potrvá do 24. novembra 2024. Z Múzea európskych kultúr v Berlíne sme dostali ponuku zapojiť sa do súťaže o rezidenciu v rámci ich dlhodobej košikárskej výstavy All Hands On: Basketry. Vyskúšali sme to, prepojac košikárku Eriku Rudíkovú, študentku sochy Barboru Brčiakovú a odborného pracovníka Tomáša Mikolaja, a nakoniec sme po dvojkolovom procese boli na rezidenciu aj vybraní.
V debate s Petrom Spáčilom, ktorý je tradične na poľskom festivale porotcom, sme sa zhodli, že treba pokračovať v načatom kurze. Aby mladá generácia vnímala košikárstvo ako aktuálny prvok, ktorým sa dá aj uživiť. Princíp delenia sa o skúsenosti medzi členmi združenia je perspektívny. Viacerí členovia takto získavajú motiváciu do pletenia. Treba však hľadať priestor na to, aby sa intenzívne zvyšovali zručnosti košikárov v produktívnom veku. Napr. cez dlhodobú stáž košikára alebo dizajnéra strednej či mladšej generácie v košikárskej škole v zahraničí (Nemecko, Francúzsko). Alebo cez vytvorenie majstrovského košikárskeho kurzu v slovenských podmienkach. To je však krok, ktorý si bude vyžadovať aj angažovanosť ďalších aktérov, nielen nášho združenia.
Error
Joomla Gallery makes it better. Balbooa.com